Oficiálna stránka obce PETROVCE v okrese Vranov nad Topľou
ÚVODNÁ STRÁNKA
AKTUALITY
SAMOSPRÁVA
POVINNÉ ZVEREJNOVANIE
DALŠIE OBECNÉ DOKUMENTY
ŠKOLSTVO
KULTURA
ŠPORT
CIRKEV
HISTÓRIA
SLUŽBY A FIRMY
MAPA STRÁNKY
KONTAKT

SPOLOČENSKÉ A ZÁUJMOVÉ ORGANIZÁCIE PÔSOBIACE V OBCI PETROVCE:

  1. Miestny spolok Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), ktorý združuje priamych účastníkov, ich príbuzných a pozostalých ale aj sympatizantov odboja z 2. svetovej vojny. Jeho členovia vykonávajú záslužnú činnosť najmä pri udržiavaní hrobov padlých partizánov, partizánskych bunkrov a pamätných miest, kde pôsobil partizánsky zväzok Čapajev. Osobitne významnou bola a aj dnes je ich výchovná činnosť na školách, pretože aj v súčasnosti je potrebné v našej spoločnosti bojovať s rasizmom, xenofóbiou a neofašistickým extrémizmom.

  2. Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ), ktorého začiatky siahajú až do rokov 1922-1924. Jeho hlavnou úlohou je preventívna činnosť pred požiarmi, účasť na súťažiach. Jeho členovia sa vždy významne podielali na verejno-prospešných prácach, zasahovali aj pri mimoriadných udalostiach.

  3. Miestny spolok Slovenského červeného kríža (SČK), ktorý vznikol už v roku 1938. Jeho členská základňa je pomerne početná a jej členovia sa angažujú pri organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-spoločenských podujatí, spolupracujú s MŠ a ZŠ v obci  pomáhajú pri úprave verejných priestranstiev a v rámci humanitárnej činnosti sa podieľajú pri získavaní bezpríspevkových darcov krvi a v opatrovateľskej činnosti.

  4. Poľovnícke združenie LIPINY, ktorého členovia sa aktívne zapájajú do kultúrno-spoločenského života obce, každoročne organizujú poľovnícky ples. Ich hlavnou činnosťou je však vykrmovanie zveri, výstavba posedov, krmelcov a výstavba a údržba viacerých ďalších poľovníckych zariadení.

  5. Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo - bolo znovuobnovené v roku 1995. Pôvodná urbárska spoločnosť bola založená už v roku 1894. Činnosť organizácie je zameraná na ťažbu a predaj drevnej hmoty. Významná je ale aj pestovateľská činnosť (výsadba sadeníc lesných stromčekov, vyžínanie porastov, prebierkové práce a čistenie lesa. Spoločnosť prispela aj na výstavbu Domu smútku v obci.

KULTÚRNE AKCIE V PETROVCIACH:

V obradnej sieni Kultúrneho domu v Petrovciach sa pravidelne organizujú nasledovné obrady a aktivity: uvítanie detí do života, zápis žiakov do prvého ročníka, stretnutia a posedenia s občanmi pri príležitosti okrúhlych životných jubileí a pod.

Kultúrný dom a obecná knižnica sú v budove OcÚ:

Uvítanie detí do života a posedenie s dôchodcami:

 

STRETNUTIE POD LYSOU
(oslavy SNP):

Medzi kultúrne aktivity, ktoré už majú svoju tradíciu a konajú sa v mesiaci august je každoročne organizovaný Pochod partizánskymi chodníčkami, spojený so stretnutím mladých ľudí s odbojármi na lúke za Hurkami.

Súčasťou týchto osláv je Beh vďaky Petrovce – Dukla, ukážky vojenskej techniky, zoskoky parašutistov a branno-športové súťaže.

Vyvrcholením osláv na lúke za Harbom je Stretnutie pod Lysou, kde sa konajú vystúpenia folklórnych súborov, spevákov a ľudových rozprávačov.

MMIESTNE OCHOTNÍCKE DOVADELNÍCTVO, UDRŽIAVANIE ĽUDOVÝCH TRADÍCII,
FOLKLÓRNY SÚBOR A ĽUDOVÉ REMESLÁ

Začiatky ochotníckeho divadelníctva v Petrovciach siahajú až do medzivojnového obdobia. Najväčší rozmach však zaznamenalo v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. O oživenie ľudovej piesne, tanca, spevu a hovoreného slova v obci sa významnou mierou zaslúžil Ondrej Velčko – miestny rodák, nadšený ľudovýchovný pracovník, ktorý 16. novembra 1967 založil folklórny súbor Oblík. Od začiatku bol jeho vedúcim, choreografom a zároveň aj rádovým členom – tanečníkom a ľudovým rozprávačom, neskôr známym aj širšej verejnosti ako Onda spod Oblíka. Svojou usilovnosťou v úlohe vedúceho a choreografa sa Ondrej Velčko veľmi rýchlo vypracoval na výraznú osobnosť, uznávanú aj poprednými slovenskými folkloristami – teoretikmi. Práve on objavil krásu piesní spievaných v obciach neďaleko od Oblíka i krásu tancov - šarišskej polky, bašistovskej a marhaňskej. Objavil aj popredných interpretov týchto piesní, vynikajúcich tanečníkov. Z radov Petrovčanov – tých, čo stáli pri zakladaní súboru Oblík, to boli: súrodenci Krivákovci, Michal Varga, Mária Jenčová a z tanečníkov súrodenci Balogovi, Anna Rozkošová, Anna Čurlíková, Anna Štofanová, Mária Bendíková, Mária Čurlíková, Milan Verčimák, Ján Peter, Ján Adam, Andrej Balog a ďalší. Súbor Oblík sa po čase presťahoval do Hanušoviec, kde mal vytvorené lepšie podmienky pre svoju činnosť. Medzi najväčšie úspechy súboru patrí účasť na Folklórnom festivale vo Východnej (päťkrát), na krajských prehliadkach súborov v Domaši, Michalovciach, Levoči, Ždiari nad Sázavou a Poprade. Ďalej je to účasť v televíznej súťaži V znamení trojky a natočenie televíznych filmov: A na našim moscičku (1972) a Deti spod Oblíka (1973).

Petrovčania si spievali aj pri rôznych rodinných udalostiach.
Spievali na krstinách a najviac na svadbách.

Ondrej Velčko - Onda spod Oblíka

 

Zľava: Anna Čurlíková, Ján Balog, Anna Rozkošová

Vystúpenie súboru Oblík vo Východnej

V roku 1983, keď bola z podnetu Jána Petera, bývalého člena súboru Oblík, založená folklórna skupina Herlica, v Petrovciach opäť zažiarila iskierka folklóru. Skupinu navštevovali mladí ľudia, ktorí sa pravidelne schádzali v sále kultúrneho domu a s nacvičenými piesňami a tancami vystupovali na slávnostiach Za hurkami, vo Vranove i v okolitých obciach. Z dôvodu vysokých nákladov činnosti tohto súboru nastala stagnácia a po štyroch rokoch došlo k jeho zániku.

Ľudové remeslá

Šikovné ruky Petrovčanov preslávila ich práca s drevom. V technike stavania krovu domov sa zdokonalili obzvlášť v rokoch 1946 – 54, kedy sa realizovala výstavba vojnou zničených domov. V tom čase sa vyprofilovala skupina petrovských tesárov, medzi ktorými boli: Ján Velčko, Ján Varga, traja bratia Gdovinovi (Ján, Juraj, Michal), Michal Peter a z mladších Juraj Velčko. Táto skupina chodievala potom v priebehu 2. polovice 20. storočia stavať krovy na nové domy po celom okolí.

V zimných mesiacoch sa viacerí chlapi z dediny venovali zhotovovaniu pracovného náradia. Pomocou pílky, hoblíka a obojručného noža vyrábali praktické, ale i na vzhľad pekné, úhľadné kosiská, hrable, metly, násady do lopát a iné nástroje. Vedeli si zhotoviť sane, rebriny na voz a v dávnejších dobách si vyrábali aj nábytok – stoly, lavice, postele, ba i kolísky pre deti.

Vľavo Ján Velčko, vpravo Ján Čurlík 

  

V povojnovom období žili v Petrovciach aj dvaja remeselníci: kolárOndrej VargakováčJán Orečný – Baláž. Ako kováč mal dobrú povesť aj na celom okolí.

Ženy sa v zimných mesiacoch venovali spracovaniu priadze, tkaniu plátna. Tkali jemnejšie ľanové i hrubšie „drelichové“. Z handier tkali koberce a venovali sa aj vyšívaniu. V snovaní priadze vynikala Zuzana Bandžáková. Tá snovala nielen susedkám, ale i ďalším príbuzným a známym.

Ako vyšívačka vynikla Mária Pivarníková – Štofanová, ktorá po sa po vydaji presťahovala do Hanušoviec. Vyšívala ručníky, obrusy a oltárne rúcha.

(Spracované na základe publikácie o obci, ktorú vydal OcÚ v roku 2006)

Oficiálna stránka obce PETROVCE v okrese Vranov nad Topľou
KONTAKT: Obecný úrad, Petrovce 89, 094 31 Hanušovce nad Topľou, tel.: 057/ 445 23 21
e-mail: obecpetrovce@stonline.sk